Śviet

Bierlinskaje techna stała kulturnaj spadčynaj JUNIESKA

Kamisija JUNIESKA ŭklučyła ŭ śpis niemateryjalnaj kulturnaj spadčyny techna-scenu Bierlina. Kamisija JUNIESKA abviaściła pra svajo rašeńnie 14 sakavika, U śpis niemateryjalnych abjektaŭ kulturnaj spadčyny ŭvajšli jašče šeść tradycyj i ramiostvaŭ Niamieččyny, piša Kommersant.ru.

Łutc Łajchsienrynh, člen Vykanaŭčaj rady Clubcommission u Bierlinie, sietki kłubaŭ i prapahandystaŭ kłubnaj kultury, raspavioŭ Deutsche Welle, što rašeńnie JUNIESKA stała «jašče adnoj viachoj dla bierlinskich techna-pradziusaraŭ, artystaŭ, apierataraŭ kłubaŭ i arhanizataraŭ mierapryjemstvaŭ».

«Heta rašeńnie dapamoža nam harantavać, što kłubnaja kultura budzie pryznana kaštoŭnym siektaram, hodnym abarony i padtrymki»,— skazaŭ pradstaŭnik Clubcommission. Bierlinskaja kłubnaja scena da hetaha času pieražyvaje nastupstvy abmiežavańniaŭ z-za COVID-19.

Kampaniju za ŭklučeńnie Bierlinskaj techna-sceny ŭ śpis JUNIESKA pravodziła niekamiercyjnaja arhanizacyja Rave the Planet, arhanizujučy śpiecyjalnyja rejvy ŭ 2022 i 2023 hadach.

Bierlinskaje techna źjaviłasia ŭ kancy 1980-ch hadoŭ: jaho roskvit adbyŭsia paśla padzieńnia Bierlinskaj ściany.

U jakaści tancavalnych placovak, jak praviła, vykarystoŭvali byłyja składskija abo fabryčnyja pamiaškańni. Samy viadomy kłub toj epochi Tresor znachodziŭsia ŭ sklepie schovišča dakumientaŭ śpiecsłužby «Štazi».

U dzievianostyja i nulavyja bierlinskaje techna stała nastolki papularnym, što na viečarynki ŭ stalicy FRH stali pryjazdžać techna-turysty z usiaho śvietu.

***

U śpis niemateryjalnych abjektaŭ kulturnaj spadčyny taksama ŭklučany: alpinizm u Saksonii, tradycyi vykanańnia pieśni «My śpievaki ź Finstervalda», karahod zdaniaŭ Pierchtenłaŭf u bavarskaj hramadzie Kirchzieon, ramiesnyja tradycyi biełaj švalmskaj vyšyŭki, a taksama vytvorčaść sidru fic ź jabłykaŭ, hruš abo ajvy ŭ Tryry.

Śpis niemateryjalnaj kulturnaj spadčyny JUNIESKA byŭ stvorany ŭ 2003 hodzie. Jon zaklikany padtrymlivać i zachoŭvać tradycyi i źjavy kulturnaha žyćcia, uklučajučy muzyku, vieravańni, ramiostvy i hramadskija schody.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ2

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Žychary damoŭ pa vulicy Siamionava ŭ Minsku časova adstajali svajo žyllo2

Biełarusy napisali ŭ Kanstytucyjny sud bolš za 113 skarhaŭ. Mikłaševič: Prydatnyja tolki 5% ź ich

Prablemy ź vizami na kancert Karža ŭ Varšavie — biełarusy atrymlivajuć admovy pa niezrazumiełych pryčynach14

Tramp patłumačyŭ kiraŭniku NATA, čamu ZŠA patrebnaja Hrenłandyja10

«Niaskoranaje pakaleńnie». Vyjšła kniha ab represavanych studentach4

Čynoŭnica Homielskaha abłvykankama ŭ razmovie z błohieram pryznałasia ŭ palityčnych čystkach2

«A mianie za što?» I kupcy sa Smalenska, jakija nachabna źbivajuć košt dziedavaj chaty — strašnaja kniha pra nastupstvy5

«Kultura i mastactva» praviała na piensiju hałoŭnuju redaktarku. Ni słova pa-biełarusku16

U Ispanii znajšli frahmienty kostak samaha staražytnaha ź viadomych u Zachodniaj Jeŭropie ludziej1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ2

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić