Hramadstva

Biełaruskuju vycinanku ŭklučyli ŭ śpis niemateryjalnaj kulturnaj spadčyny JUNIESKA

Heta ŭžo šosty biełaruski elemient u śpisie niemateryjalnaj spadčyny čałaviectva.

Vycinanka Leaniły Supranovič z ahraharadka Navasielle pad Minskam. Fota: «Źviazda»

Vycinanka-tradycyjnaje mastactva vyrazańnia z papiery, šyroka raspaŭsiudžanaje ŭ Biełarusi. Ramiastvo zaradziłasia jašče ŭ XVI stahodździ, ciapier jano znoŭ robicca papularnym.

Vycinanku vykarystoŭvajuć pry afarmleńni damoŭ i ofisaŭ, u dekaracyjach u teatry, a taksama ŭ karcinach i vopratcy. Bolšaść majstroŭ prytrymlivajucca tradycyjnych technik i formaŭ, vykarystoŭvajučy raznastajnyja mietady vyrazańnia — ad stvareńnia prostych simietryčnych kampazicyj nažnicami da kambinavańnia składanych elemientaŭ z dapamohaj nažnic i razca.

U biełaruskaj zajaŭcy ŭ JUNIESKA havaryłasia, što zasvajeńnie miascovych tradycyj vycinanki spryjaje farmavańniu pačućcia identyčnaści i zachavańniu narodnaj kultury. Vycinanka spryjaje dyjałohu jak unutry supolnaści ramieśnikaŭ, tak i za jaje miežami. Majstry demanstrujuć svaje zdolnaści i kreatyŭnyja techniki na roznych fiestyvalach, vystavach i kirmašach, a siemji vykarystoŭvajuć heta mastactva jak srodak tvorčaha samavyjaŭleńnia, pieradajučy praktyku z pakaleńnia ŭ pakaleńnie.

Vycinanka taksama pieradajecca praz farmalnuju i niefarmalnuju adukacyju. Jak mietad art-terapii, jana spryjaje raźvićciu drobnaj matoryki i stymuluje tvorčaje myśleńnie. Časta heta mastactva vykładajuć ludziam ź fizičnymi abo psichičnymi abmiežavańniami, što spryjaje ich reabilitacyi i tvorčamu raźvićciu.

Razhledzieŭšy zajaŭku, Mižuradavy kamitet pa achovie niemateryjalnaj kulturnaj spadčyny JUNIESKA vyrašyŭ uklučyć vycinanku ŭ śpis niemateryjalnaj kulturnaj spadčyny čałaviectva.

Heta ŭžo šosty biełaruski elemient u vialikim reprezientatyŭnym śpisie: raniej u jaho byli ŭklučanyja śviatočny kaladny abrad «Kaladnyja cary» ŭ vioscy Siemiežava Kapylskaha rajona; «Uračystaść u honar šanavańnia abraza Maci Božaj Budsłaŭskaj (Budsłaŭski fest)» u vioscy Budsłaŭ Miadzielskaha rajona; «Juraŭski karahod» u vioscy Pahost Žytkavickaha rajona; Kultura bortnictva; «Sałomaplacieńnie Biełarusi: mastactva, ramiastvo, umieńni».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ2

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Žychary damoŭ pa vulicy Siamionava ŭ Minsku časova adstajali svajo žyllo2

Biełarusy napisali ŭ Kanstytucyjny sud bolš za 113 skarhaŭ. Mikłaševič: Prydatnyja tolki 5% ź ich

Prablemy ź vizami na kancert Karža ŭ Varšavie — biełarusy atrymlivajuć admovy pa niezrazumiełych pryčynach14

Tramp patłumačyŭ kiraŭniku NATA, čamu ZŠA patrebnaja Hrenłandyja10

«Niaskoranaje pakaleńnie». Vyjšła kniha ab represavanych studentach4

Čynoŭnica Homielskaha abłvykankama ŭ razmovie z błohieram pryznałasia ŭ palityčnych čystkach2

«A mianie za što?» I kupcy sa Smalenska, jakija nachabna źbivajuć košt dziedavaj chaty — strašnaja kniha pra nastupstvy5

«Kultura i mastactva» praviała na piensiju hałoŭnuju redaktarku. Ni słova pa-biełarusku16

U Ispanii znajšli frahmienty kostak samaha staražytnaha ź viadomych u Zachodniaj Jeŭropie ludziej1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ2

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić