Mierkavańni2626

«Na jaho žyćcio palujuć ahienty CRU, a jon hulaje pa Minsku, prosta sarvihałava»

Analityk Alaksandr Frydman iranizuje nad minskim žyćciom byłoha polskaha sudździ Tomaša Šmita, jaki ŭciok u Biełaruś.

Tomaš Šmit u biełaruskim kafe. Fota: jaho telehram-kanał

«Śmiełaść polskaha eks-sudździ Tomaša Šmita, jaki ŭciok z Polščy ŭ Biełaruś, miažuje z varjactvam.

Jaho žyćcio, jak padkreśliŭ Łukašenka, u niebiaśpiecy; za im (chutčej za ŭsio) palujuć ahienty CRU i MI-6, jakija, pa słovach Šmita, kirujuć Polščaj (dziŭna, što z pola zroku eks-sudździ pakul vyśliznuła hetak papularnaje siarod polskich kanśpirałohaŭ «suśvietnaje habrejstva»).

A što ž Šmit? Jon za niapoŭny tydzień nie tolki daskanała avałodaŭ naratyvami miascovaj prapahandy, ale i hulaje pa Minsku i ryzykuje… I ŭsio tolki dla taho, kab znajści polskija tavary i prademanstravać nieefiektyŭnaść zachodnich sankcyj.

I što tut skažaš? Nie (supier)ahient KDB, a prosta sarvihałava», — piša Frydman u svaim telehram-kanale.

Raniej u sacsietkach padmiačali, što niadaŭna stvorany kanał Šmita ŭ telehramie, vierahodna, viaduć rabotniki biełaruskich dziaržaŭnych ŚMI, bo ŭ dopisach pa-polsku sustrakajucca vyrazy, nie ŭłaścivyja hetaj movie. 

Aproč hetaha, u kanale ciapier reposty z prapahandysckich resursaŭ.

Kamientary26

  • Piton
    12.05.2024
    krajnije pravyje, Šmitd razhovarivał na polskom s roždienija, no eto jemu nie pomiešało stať jabaćkoj.. možiet vsie taki nie v movie dieło?
  • Jak jość
    12.05.2024
    Tak, prapahanda ciapier dobra padciare sraku hetym Šmitam. Biedałaha jašče nie razumieje, u va što ŭpeckaŭsia. Zabudź pra hodnaść nazaŭždy, tvajo imia tabie bolš nie naležyć, asoba stračana, i budučyni ŭ ciabie ŭžo niama, jak i sučasnaści, jość
    minułaje, ale j jano nie tvajo, minułaje tvajo ciapier tabie čužoje ...
  • Acab
    12.05.2024
    Piton, nia viedaju, dyj nia nadta istotna, pavodle jakoj prykmiety vy pazycyjanujecie levych-pravych, ale mova heta nia bolej jak instrument kamunikacyi, kali jaje nie palityzavać. Tut nie mahu z vami nie pahadzicca.
    Ale śled dadać, što ideja nacyi heta kalektyviskaja ideja, jakaja karenna supiarečyć idei sub jektnaści asoby.
    I kalektyvisty-nacyjanalisty admaŭlajuć indyvidam ŭ vybary instrumentu kamunikacyi pamiž saboj (chto suvoraj admaŭllaje, chto łahodniej), ćvierziačy što mova kamunikacyi maje detžrminavacca prynaležnaściu da taje ci inšaje nacyi, a nie asabistym vybaram

Ciapier čytajuć

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ2

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Žychary damoŭ pa vulicy Siamionava ŭ Minsku časova adstajali svajo žyllo2

Biełarusy napisali ŭ Kanstytucyjny sud bolš za 113 skarhaŭ. Mikłaševič: Prydatnyja tolki 5% ź ich

Prablemy ź vizami na kancert Karža ŭ Varšavie — biełarusy atrymlivajuć admovy pa niezrazumiełych pryčynach14

Tramp patłumačyŭ kiraŭniku NATA, čamu ZŠA patrebnaja Hrenłandyja10

Biełaruska narakaje, što siem hadoŭ nie moža znajści pastajannuju pracu. A ŭ emihracyi stała jašče składaniej34

«Niaskoranaje pakaleńnie». Vyjšła kniha ab represavanych studentach4

Čynoŭnica Homielskaha abłvykankama ŭ razmovie z błohieram pryznałasia ŭ palityčnych čystkach2

«A mianie za što?» I kupcy sa Smalenska, jakija nachabna źbivajuć košt dziedavaj chaty — strašnaja kniha pra nastupstvy5

«Kultura i mastactva» praviała na piensiju hałoŭnuju redaktarku. Ni słova pa-biełarusku17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ2

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić