Bieraściejec vyraściŭ 3 000 ciulpanaŭ u vielmi niezvyčajnym miescy
U Breście małady inžynier Uład vyraściŭ 3 000 ciulpanaŭ u svaim haražy. Zaniatak, jaki pačaŭsia jak ekśpierymient, mahčyma, pryniasie dadatkovy dachod. Pra heta na svaim jutub-kanale raskazaŭ brescki błohier Vaśka Piłot (Vasil Pašaluk), jaki taksama vyroščvaje ciulpany i prapanuje zamiest zvykłych bukietaŭ daryć kvietki ŭ cybulinach, piša BGmedia.

Niestandartny padychod da spravy
Pa słovach Ułada, u niejki momant im z žonkaj pryjšła ideja zaniacca vyroščvańniem viasnovych kvietak… u haražy. Pieršapačatkova płanavali pasadzić 10 000 kvietak, ale ŭ vyniku spynilisia na 3 000.

«Ja pabačyŭ niekalki rolikaŭ pra toje, jak ludzi vyroščvajuć ciulpany ŭ haražy, i padumaŭ, što ŭ mianie taksama jość prydatnaje pamiaškańnie dla hetaha. Spačatku bajaŭsia, što nie atrymajecca, tamu pasadziŭ mienšuju kolkaść», — raskazvaje Uład.
Dla hetaha jon zabiaśpiečyŭ u haražy nieabchodnaje śviatło i inšyja ŭmovy dla rostu raślin.
Dohlad za kvietkami — štodzionny rytuał
Kožny dzień Uład dahladaje svaje ciulpany: jon staranna sočyć za tempieraturaj, vilhotnaściu i kolkaściu śviatła. Usio heta jon robić pamiž pajezdkami ŭ dziciačy sadok pa dačku.
Za ŭvieś pieryjad jon vykinuŭ usiaho tolki čatyry cybuliny — heta śviedčyć pra toje, jak staranna jon sočyć za kožnaj kvietkaj.
«Ja nie viadu dakładny ŭlik, ale starajusia, kab prajekt choć by nie pajšoŭ u minus. Spadziajusia, što vyjdu na stabilny ŭzrovień», — kaža Uład.

Zaniatak patrabuje ciarpieńnia, ale dla Ułada hetaje zachapleńnie robicca važnaj častkaj jahonaha dnia. Sa słoŭ vynachodlivaha bieraściejca, u haražy možna vyraścić da 25 000 ciulpanaŭ.
Mahčyma, kali sprava pryniasie svoj plon, małady čałaviek budzie i dalej zajmacca vyroščvańniem kvietak. Ale ŭžo ŭ bujnych maštabach.
Prajekt Ułada pryciahnuŭ uvahu karystalnikaŭ jutuba. Mnohija padtrymlivajuć jahonaje rašeńnie zajmacca vyroščvańniem ciulpanaŭ, adznačajučy pracavitaść i žadańnie raźvivacca:
«Kłasna! Małajčyna! Hałoŭnaje pačać, a tam hladziš i pašyracca treba budzie. Čakajem praciahu».
Adnak niekatoryja vykazvajuć sumnieŭ adnosna pierśpiektyŭ hetaha biznesu, źviartajučy ŭvahu na mahčymaść pieranasyčeńnia rynku.
«Zanadta šmat prapanoŭ pa horadzie budzie. I popyt padaje. Choć by ŭ nul vyjšli ahraryi»;
«Niavyhadnaj tema stanovicca tady, kali ŭ kožnym domie joj zajmajucca», — słušna zaŭvažajuć niekatoryja kamientatary.
Adzin z karystalnikaŭ pachvaliŭ entuzijazm bieraściejca, ale napisaŭ, što «nie treba pakazvać takoje — «dobrazyčliŭcaŭ» moža być šmat».

«Upaŭ na kaleni i zapłakaŭ». Ukłaŭ u ciaplicu ź ciulpanami bolš za 400 tysiač rubloŭ, a jana zhareła za adnu noč
Pad Pietrykavam vyraścili pieršyja ciulpany «elitnych hałandskich sartoŭ»
«Lepš žerci ciulpany budu». Fiermiery, jakija vyroščvajuć kvietki, burna abmiarkoŭvajuć novyja ŭmovy pracy
Biełaruskija lashasy zojmucca vyroščvańniem ciulpanaŭ
Kamientary