Dali novyja daty, ale nie ŭsim. Praciah historyi z admienami zapisaŭ na niamiecki šenhien
Na minułym tydni paviedamlałasia pra niečakanyja admieny zapisaŭ na vizu ŭ pasolstva Hiermanii, jakija atrymali niekatoryja biełarusy. Svajoj situacyjaj z Onliner.by padzialiłasia minčanka Alena, a taksama nie mienš čym pra dziesiać padobnych vypadkaŭ paviedamiŭ administratar najbujniejšaha čata achvotnych atrymać šenhienskuju vizu ŭ niemcaŭ.

Paśla vychadu natatki ŭ redakcyju źviarnulisia jašče niekalki čałaviek z anałahičnaj prablemaj: kamuści admianili zapis navat na dziełavuju vizu.
Biełarusy, zasmučanyja takim pavarotam padziej paśla 10—12 miesiacaŭ čakańnia, mierkavali, što maje miesca zboj u sistemie. Pasolstva śćviardžała, što zajaŭniki prosta nie paćvierdzili svoj vizit, paśla čaho zajaŭka aŭtamatyčna anulavałasia. Na zapyt ad žurnalista pradstaŭniki dypmisii nie adkazali.
U vyniku hierainia papiaredniaj natatki Alena padzialiłasia dobraj navinoj: pasolstva ŭsio ž taki pryznačyła joj novuju datu padačy — u červieni. Pieršapačatkova dziaŭčyna pavinna była padavać dakumienty na šenhien u krasaviku.
«Ja pakinuła novuju zajaŭku i atrymała datu ŭžo na nastupny dzień. Adrazu ž jaje paćvierdziła i na hety raz zrabiła skrynšoty ŭsich staronak», — kaža Alena.
Dziaŭčyna miarkuje, što ŭ jaje vypadku mahło dapamahčy toje, što z pasolstvam źviazałasia niamieckaja kulturnaja arhanizacyja, jakaja jaje zaprašała. Choć jaje pradstaŭniki taksama atrymlivali tolki standartnyja «adpiski» ź vizavaha adździeła.
Situacyi astatnich biełarusaŭ, jakija sutyknulisia z admienaj zapisu, pakul nie vyrašylisia. Alaksiej, administratar vizavaha čata, raspavioŭ, što źviazvaŭsia z čatyrma ludźmi — nikomu novuju datu nie pryznačyli. Adnak u adnoj z zajaŭnic na staroncy z paćviardžeńniem zamiest paviedamleńnia ab admienie stała adlustroŭvacca pieršapačatkovaja data, ale sa źmienienym časam vizitu.
Ofis Cichanoŭskaj: Humanitarnyja vizy pavinny vykarystoŭvacca stroha pa pryznačeńni
Krainy Jeŭrasajuza ŭzhadnili zapusk novaj sistemy ŭjezdu i vyjezdu ŭ Šenhienskuju zonu
Polskaje MZS pastrožyła padychody da vydačy humanitarnych viz biełarusam
Biełarusam, jakija atrymali hrečaski šenhien, stali časta telefanavać z konsulstva
Kamientary