Kultura

Na vajskovych mohiłkach u Hrodnie praciahvajuć ramantavać staradaŭniuju kaplicu

U Hrodnie adramantujuć luteranskuju mahiłu-kaplicu hienierał-majora Alaksandra Rusau. Hetym razam tam adnoviać dekaratyŭnyja razietki i praviaduć restaŭracyju tynkoŭki. Kaplica — častka historyka-kulturnaj kaštoŭnaści vajskovych mohiłak na vulicy Biełuša, piša Hrodna Life.

Mahiła-kaplica Rusau. Fota: sajt dziaržzakupak

Na ścienach kaplicy adpłastavałasia tynkoŭka, jość razbureńni admostki i bietonnaj asnovy. Taksama miescami razburany cahlany mur. Heta vyjaviła pry abśledavańni śpiecyjalnaja kamisija.

Tamu na abjekcie praviaduć ramont:

  • adrestaŭrujuć cahlanyja sklapieńni sučasnymi materyjałami i vysakajakasnaj tynkoŭkaj;

  • ustalujuć bartavyja bietonnyja kamiani;

  • atynkujuć unutranyja pavierchni ścien i stoli;

  • zrobiać hazon;

  • adramantujuć dekaratyŭnyja razietki;

  • adramantujuć prystupki i załadziać vyboiny;

  • adrestaŭrujuć tynkoŭku vapnava-cemientnym rastvoram.

Hrodzienskaja haradskaja žyllova-kamunalnaja haspadarka pravodzić zapyt cenavych prapanoŭ. Raboty abyducca haradskomu biudžetu ŭ 26 248 rubloŭ. Pavodle płana raboty praviaduć z 4 vieraśnia pa 13 listapada 2023 hoda. Da hetaha sprabavali pravieści jašče adnu dziaržzakupku, ale jana nie adbyłasia.

Ramontam kaplicy ŭžo zajmalisia ŭ minułym hodzie: adnavili dach, kładkavyja švy i vadaściokavuju sistemu. Zrabili admostku pa pierymietry kaplicy, zamianili stračanyja cahliny na vuhłavych karnizach, zašklili zachavanyja mietaličnyja pieraploty voknaŭ, adrestaŭravali mietaličnyja dźviery.

U płanach było adnavić stračanyja kamiennyja kryžy z ružovaha hranitu i dekaratyŭnyja razietki ź piasčaniku. Ale, vierahodna, razietki zrabić u ramkach letašnich rabot nie paśpieli. Na ramont vydzielili hrošy ŭ ramkach dziaržprahramy «Kultura Biełarusi».

Mahiła-kaplica Rusau. Fota: sajt dziaržzakupak

U śniežni minułaha hoda praviali dadatkovyja raboty.

Alaksandr Rusau — hienierał-major, luteranin, jaki ŭdzielničaŭ u Krymskaj vajnie, kiravaŭ padaŭleńniem sialanskich chvalavańniaŭ u Kijeŭskaj hubierni. Byŭ pryznačany pravadyrom dvaranstva Hrodzienskaha pavieta. Z 1892 hoda byŭ členam Hrodzienskaha paviatovaha adździaleńnia Litoŭskaj jeparchijalnaj navučalnaj rady.

Mahčyma, mienavita jon dapamoh hrodzienskim luteranam atrymać učastak na sučasnaj vulicy Biełuša pad mohiłki, jakija z časam zraślisia z susiednimi vajskovymi mohiłkami. Tam jon i byŭ pachavany, nad jaho mahiłaj uźviali kaplicu. Pabudova pieražyła saviecki čas, kali źniščyli luteranskuju častku mohiłak, a na častcy pachavańniaŭ zbudavali šmatpaviarchoŭku. 

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pajšoŭ z žyćcia 32-hadovy Maksim Čarniaŭski — zasnavalnik supołki «Nadakučyŭ nam hety Łukašenka» pačatku 2010-ch8

Pajšoŭ z žyćcia 32-hadovy Maksim Čarniaŭski — zasnavalnik supołki «Nadakučyŭ nam hety Łukašenka» pačatku 2010-ch

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełaruś prylacieli pieršyja busły2

Turčyn zajaviŭ pra ryzyku «čornych lebiedziaŭ» u ekanomicy10

Tramp maje namier pahavaryć z Pucinym zaŭtra3

Biełaruska stvaryła instahram-realici. Paśpiachova idzie ŭžo piaty siezon12

Paśla pažaru ŭ načnym kłubie ŭ Paŭnočnaj Makiedonii zatrymany 10 čałaviek. U krainie — siamidzionnaja žałoba pa zahinułych

Na polskim aŭkcyjonie ŭspłyła karcina, jakaja mahła być vykradziena nacystami z muzieja ŭ Hrodnie6

Antanina Kanavałava, vyzvalenaja pa pamiłavańni davieranaja asoba Cichanoŭskaj, vyjechała ź Biełarusi i narešcie sustrełasia ź dziećmi

Aryna Sabalenka prajhrała finał turniru ŭ Indyjan-Uełsie4

Adziny punkt propusku na miažy Łatvii i Biełarusi znoŭ adkryty

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pajšoŭ z žyćcia 32-hadovy Maksim Čarniaŭski — zasnavalnik supołki «Nadakučyŭ nam hety Łukašenka» pačatku 2010-ch8

Pajšoŭ z žyćcia 32-hadovy Maksim Čarniaŭski — zasnavalnik supołki «Nadakučyŭ nam hety Łukašenka» pačatku 2010-ch

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić