Historyja

Archieołahi znajšli raniej nieviadomuju stalicu dziaržavy sapatekaŭ

Pachavany pad toŭščaj džunhlaŭ i ziamli horad na terytoryi sučasnaj Mieksiki pieršapačatkova padavaŭsia zvyčajnaj vajskovaj krepaściu, ale akazaŭsia vielizarnym palityčnym centram staražytnaj sapatekskaj cyvilizacyi z šyroka raźvitaj sietkaj unutranych daroh, doŭhimi ścienami i bolš za tysiačaj pabudoŭ. 

Sapatekskaja fihurka (źleva) i karta znojdzienaj sapatekskaj stalicy Hujenhoła. Fota: Vecteezy, Pedro Guillermo Ramón Celis / McGill University

Zakinuty nasieleny punkt Hujenhoła (što ŭ centralnaj častcy Mieksiki), jaki dahetul ličyŭsia zvyčajnym vajskovym farpostam staražytnaj cyvilizacyi sapatekaŭ, akazaŭsia vielizarnym (pa mierkach Siaredniaviečča) horadam, jaki zajmaje 360 hiektaraŭ ziamli (jak vosiem Vatykanaŭ) i ŭtojvaje ŭ sabie bolš za 1100 zbudavańniaŭ.

Vyśvietlić heta ŭdałosia dziakujučy technałohii dystancyjnaha łaziernaha zandziravańnia — lidara. Lidar vykarystoŭvaje impulsnyja łaziernyja pramiani dla atrymańnia dakładnaha trochmiernaha tapahrafičnaha malunka miascovaści, asabliva pad hustym lasnym pokryvam, paviedamlaje kanadski dziaržaŭny navukova-daśledčy ŭniviersitet Makhiła, čyje archieołahi i znajšli sapatekski horad.

Hujenhoła, jak śviedčyć novaje daśledavańnie, była stvoranaja ŭ 1440 hodzie našaj ery i ŭ samym pačatku zadumvałasia jak vajskovy farpost dla supraćstajańnia actekam i inšym miezaamierykanskim plamionam. Ale potym horad razrośsia, zavioŭšy raźvituju sietku ŭnutranych daroh, niekalki šmatkiłamietrovych linij ścien, a taksama piramidy, chramy, pałacy, administratyŭnyja budynki, raznastajnyja hramadskija prastory, spartovyja placoŭki i navat ułasny račny port.

Elita, handlary, ramieśniki i prostanarodździe žyli ŭ roznych rajonach horada (Hujenhoła mieła 5 žyłych zonaŭ, biez uliku račnoha kompleksu).

Karta Hujenhoły. Fota: Pedro Guillermo Ramón Celis / McGill University

«Architektura Hujenhoły pakazvaje, što jana słužyła stratehičnym miescam dla dziaržaŭnaj elity sapatekskaj cyvilizacyi, palahčajučy ich šlubnyja sajuzy i zabiaśpiečvajučy nadziejnuju schovanku ad źniešnich pahroz. Aproč taho, płanavańnie horada admietnaje jahonymi šyrokimi žyłymi rajonami, jakija demanstrujuć mocnaje pieraplacieńnie centralizavanaj haradskoj ułady z prostanarodnymi supolnaściami.

Maje vysnovy śviedčać pra toje, što Hujenhoła była palityčnaj stalicaj, ź vialikim uzroŭniem ekanamičnaj aktyŭnaści, mocnaj administracyjaj i składanaj sacyjalnaj arhanizacyjaj. U horadzie byli ŭsie atrybuty, charakternyja dla aŭtanomnaj dziaržavy, a nasielnictva mieła ŭłasnuju sistemu ijerarchii, dzie zaležnyja ludzi byli addanyja svaim haspadaram», — kaža Pedra Hiljerma Ramon Selis, hałoŭny aŭtar daśledavańnia.

Pa jaho słovach, horad niečakana dobra zachavaŭsia, damy ŭsio jašče stajać: možna ŭbačyć ich dźviery, kalidory, aharodžy. Takim čynam, lohka identyfikavać žyłyja rajony. «Horad byccam zastyŭ u časie da taho momantu, pakul nie adbylisia hłybokija kulturnyja źmieny, vyklikanyja prychodam ispancaŭ», — adznačaje daśledčyk.

Pavodle apošnich danych z archieałahičnaha daśledavańnia Pedra Hiljerma Ramona Selisa, sapateki kančatkova zakinuli Hujenhołu prykładna ŭ 1521 hodzie, kali ŭ Centralnuju Amieryku tolki pačali aktyŭna prypłyvać ispanskija kałanisty i kankistadory. Sapateki pierabralisia ŭ susiedni horad Teuantepiek (sučasny mieksikanski Santa-Daminha), jaki staŭ apošniaj stalicaj sapatekskaj cyvilizacyi pierad poŭnym zavajavańniem rehijona ispancami.

Terytoryi, jakija kantralavała sapatekskaja cyvilizacyja na piku svajoj mahutnaści (15 stahodździe) pierad prychodam ispanskich kankistadoraŭ. Žoŭtymi zoračkami paznačanyja Huijenhała i jašče adna sapatekskaja stalica — horad Saačyła, adkul i pryjšli sapatekskija kałanisty, jakija zasnavali Huijenhału. Fota: Pedro Guillermo Ramón Celis / McGill University
Dakładnaje miescaznachodžańnie sapatekskaj stalicy Huijenhała (paznačana žoŭtaj zoračkaj). Pobač ź im — mieksikanski horad Santa-Daminha-Teuantepiek, administratyŭny centr štata Aachaka. Teuantepiek byŭ apošniaj stalicaj sapatekskaj cyvilizacyi pierad poŭnym zavajavańniem rehijona ispancami. Fota: Pedro Guillermo Ramón Celis / McGill University

Kamientary

Ciapier čytajuć

Usie kamiery na darohach pačali łavić aŭto nie tolki za chutkaść9

Usie kamiery na darohach pačali łavić aŭto nie tolki za chutkaść

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku źjavicca dziciačy sadok u styli dziciačaha kanstruktara1

Z 15 sakavika padaražeje paliva, i heta pačatak vialikaj karekciroŭki cenaŭ2

Jakija prablemy hramadstva moh by vyrašyć Turčyn, kali b jon byŭ libierałam u centry sistemy? I ci moh by?7

U Biełarusi VNU niezakonna źbirała danyja studentaŭ — umiašalisia dziaržorhany. Vy takija danyja, imavierna, taksama davali1

U Viciebsku kot-hieroj abaraniŭ svaju haspadyniu ad jadavitaj źmiai8

Dałaj-łama raspavioŭ u svajoj knizie, što jahony pierajemnik pavinien naradzicca za miežami Kitaja1

Hihin raskazaŭ, što źmienicca praktyka pakarańnia za raspaŭsiud «ekstremisckich» materyjałaŭ13

U Tadevuša Kandrusieviča značna pahoršaŭ stan zdaroŭja4

«Na piensii skažacie dziakuj». Jak biełarusy ŭkładvajucca ŭ kryptu1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Usie kamiery na darohach pačali łavić aŭto nie tolki za chutkaść9

Usie kamiery na darohach pačali łavić aŭto nie tolki za chutkaść

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić