«Padpirajučy hetu mašynu, zadumajsia pra nastupstvy dla svajho zdaroŭja». Pahrozy ŭ adnym minskim dvary
Minčuki raskazali, jak u dvary na praśpiekcie Lubimava, 18 chtości nachabna braniruje niekalki miescaŭ na stajancy i pahražaje inšym žycharam.

«Čornaja mašyna biez numarnych znakaŭ (a nasamreč jana znachodzicca na rasijskim uliku) i biełaja «Vołha» stajać, zajmajučy čatyry parkovačnyja miescy, užo na praciahu niekalkich hadoŭ. Niby haspadar pryjazdžaje na jašče adnoj «Vołzie» (šeraj), parkujecca, padpirajučy hetyja dźvie. Kali staić inšaja mašyna, to albo telefanuje ŭ DAI, maŭlaŭ, jaho «Vołhu» (biełuju) padpierli, albo spuskaje šyny.
A niadaŭna pad škłom čornaha aŭto źjaviłasia «pasłańnie»: «Padpirajučy hetu mašynu, zadumajsia pra nastupstvy dla svajho zdaroŭja».
Hady try, napeŭna, heta ŭžo doŭžycca. Byvaje, da biełaj «Vołhi» pryviazany znak avaryjnaha prypynku i staić pierad mašynami, maŭlaŭ, zaniata», — raskazaŭ «Anłajnieru» adzin minčuk.

«Dva miescy zajmaje ŭ dvarach, jašče i pahrozy niejkija. Dyk jašče i jeździć hetaja mašyna raz na paru tydniaŭ», — paćviardžaje historyju z čornym aŭtamabilem na rasijskich numarach inšy miascovy aŭtamabilist.
Kamientary