Apošni miesiac zimy vydaŭsia niezvyčajna suchim i chałodnym. Pra heta paviedamili ŭ Biełhidramiecie.

Za miesiac u siarednim pa krainie vypała 12 mm apadkaŭ — heta 32% ad klimatyčnaj normy. Luty 2025 hoda zaniaŭ treciaje miesca ŭ śpisie samych suchich, pačynajučy z 1945 hoda. Rekord naležyć 1972 hodu, kali za miesiac vypała ŭsiaho 8 mm apadkaŭ.
U lutym 2025 hoda na bolšaj častcy terytoryi krainy vypała ad 20 da 40% klimatyčnaj normy apadkaŭ, značny niedabor adznačaŭsia na praciahu ŭsiaho miesiaca. Na stancyjach Lida, Barysaŭ, Marjina Horka i Mścisłaŭ byŭ abnoŭleny histaryčny miesiačny minimum. Najmienšaja kolkaść apadkaŭ vypała na terytoryi Bresckaj (27%), Mahiloŭskaj i Minskaj abłaściej (pa 24%).
Pry hetym śnieh utrymlivaŭsia na bolšaj častcy terytoryi krainy, za vyklučeńniem paŭdniovych i paŭdniova-zachodnich rajonaŭ. Jahonaja maksimalnaja vyšynia nazirałasia ŭ kancy druhoj dekady na stancyi Viciebsk i skłała 17 sm.
Što datyčycca tempieratury, to siaredniaja pa Biełarusi tempieratura pavietra za luty skłała minus 4,5 hradusa. Heta nižej za klimatyčnuju normu na 1 hradus.
Najbolšyja adchileńni adznačany ŭ Homielskaj vobłaści. Adnak u pieršaj dekadzie siaredniaja tempieratura była vyšej za klimatyčnuju normu na 1,8 hradusa, zatoje ŭ druhoj i treciaj dekadach — nižej za normu na 3,3 i 1,2 hradusa adpaviedna.
Maksimalnaj adznaki — plus 11 hradusaŭ — tempieratura pavietra dasiahnuła 27 lutaha na stancyi Brest, a apuściłasia da minus 22 hradusaŭ 17 lutaha na stancyi Paleskaja.
Kamientary